dnes sa s Vami podelím o jednu príhodu, ktorá sa mi "čistou náhodou" , btw. asi ako jedinej osobe na celom svete a vo vesmíre, stala pred pár rokmi počas cesty - necesty na intrák.
Ako to už väčšinou pri cezpoľných študentoch býva, aj ja tzv. cezpoľný maďarózo, aj keď po maďarsky neviem okrem nadávok ani slovo, som vystúpila v BA na hlavnej stanici z vlaku s brutálne ťažkou taškou (takou tou, ktorú môj tato pôvodne používal na hokejovú výstroj) plnou kompótov, krabičiek s jedlom a sladkostí, aby som náhodou nasledujúci týždeň, v ďalekej, 120 km vzdialej Bratislave neumrela od hladu.
Ako pravá cezpoľná "pipinka", som si to s 50 kilovou taškou v 10 cm opätkoch namierila na autobus číslo 93, ktorým som sa mala zviezť len o zástavku nižšie pod stanicou a tam prestúpiť na linku 83, ktorá ma vždy hodila tesne pred intrák.
93ku na stanici som cupitkajúc s megatažkým nákladom ledva stihla, ale predsa. :) Narvala som sa na miesto rovno dopredu za šoféra a rozmýšľala ako na ďalšej zastávke vystúpim. Napočudovanie, išlo to ako po masle. Na zastávke SAV ma ľudia vytlačili z autobusu a ja som celá natešená vyletela z jeho predného vchodu a utekala popri autobuse, keďže som si cez moje štýlové okuliare, cez ktoré bolo prd vidieť všimla, že na zastávke stojí aj môj prestupový autobus 83 a keďže dvere už pípali na zatváranie, rýchlo som do neho vhupla. Spokojná, stále s ťažkým kufrom, som si sadla dozadu do päťky a čakala a čakala, kým dorazím na intrák.
Ľudia okolo mňa mali nezvyčajne dobrú náladu a usmievali sa a ja v nádeji, že ako dobre vyzerám som sa na nich usmievala tiež (aaach,aaach...koľká naivita). :)
V okolí Nového mosta, cca po 10 min. cesty som si začala uvedomovať, že asi nie je všetko OK, keďže 83 mala odbočiť na najbližšej križovatke a tento autobus išiel stále rovno....zjavne som sedela v tom nesprávnom spoji...a čo je ešte horšie...v tom istom ako predtým.
Na zástavke SAV som totiž, akýmsi záhadným omylom neprestúpila z busu číslo 93 do autobusu číslo 83, ale strihla som si to von z predného vchodu 93 do zadného vchodu toho istého autobusu, utekajúc ako blázon, keďže dvere už pípali, že môj spoj na intrák nestihnem....
no čo už....my blondies world :)
Aika
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára